Pred niekoľkými rokmi sa stalo v Bulharsku, že pozvali náš spevokol do jednej polepšovne pre mládež, na predvianočný koncert. Medzi účinkujúcimi bol jeden spevák, ktorý svoj zážitok opísal nasledovne.

„Pred nami sedelo a napäto nás pozorovalo asi dvestopäťdesiat dospievajúcich. Čo sú to za ľudia? – spýtali sme sa. Riaditeľ nám odpovedal, že to sú ľudia, ktorí vyviedli niečo zlého. Asi polovica z nich má na svedomí aj vraždu! Preto som vás sem pozval, hovoril riaditeľ, aby ste svojim spevom a Božím slovom pôsobili na tieto tvrdé srdcia.

Zhrozil som sa tej myšlienky, že som medzi mladými vrahmi otcov, mám a bratov! Celou cestou domov mi chodila v hlave tá myšlienka: Hrozné, koľko mladých životov vyšlo na zmar! Zmarení ľudia!"

Na tomto svete žije veľa ľudí, ktorí sú šikovní, dobrí a od svojej mladosti obstoja poctivo na tom mieste, kde sa nachádzajú. Ktorí sú spoľahliví, ktorým môžeme dôverovať, ktorí vedia čo je dobré a milujú to, čo je správne. Ale v našom hriešnom ovzduší dobré duše rýchlo zhrdzavejú, a poctivých ľudí je stále menej a menej. Naše okolie na nás vplýva. Je pravdou to tvrdenie, že na čo sa dívame, tým sa stávame. Myslím teraz napríklad na filmy v kinách, v televízoroch. Denno-denne, každý večer sa dívame na desiatky vrážd. Kým dieťa dosiahne štrnásť rokov, už bol svedkom niekoľkých desať tisícov vrážd. Taká samozrejmosť. Veď je to len film, nie je to skutočnosť! Veď je to len taká zábava – povieme si! Ale tá zábava nás vychováva. Má na nás vplyv. Na čo sa dívame, tým sa stávame!

Stráca sa viera v Boha a láska k Nemu. Zo širokých más veriacich kresťanov sa stávajú svetáci. Hlúpo si myslíme, že k nášmu šťastiu stačia technické vedomosti a vymoženosti, ktoré nám nahradia aj mravnú čistotu. Čo teda môžeme očakávať od mravne sa rozpadávajúcej spoločnosti a vzdelanosti? Kotva našej viery v Boha sa odtrhla a teraz sa zmietame a unášame sa, nevieme kam. Preto je všade toľko mladistvých vrahov, preto sa odvracajú aj od pokryteckého sveta dospelých.

Žiaľ, veľa je zmarených ľudí, ktorí by chceli byť o niečo viac, a o niečo lepší, ako sú, ale to nedokážu! Ich život je neustále šplhanie a pád. Veľa je takých rodín, kde sa nachádza takáto čierna ovca! Nemajú v sebe pocit spolupatričnosti. Nesnažia sa o dobro a chýba im vytrvalosť. Nemajú pocit zodpovednosti, stále sa spoliehajú len na ostatných. Nepoznajú túžbu robiť dobre nezištne! Rady od nikoho neprijímajú, oni všetko vedia najlepšie. Ako sú mäkkí robiť dobre, tak sú pevní robiť to, čo je zlé. Kráčajú svojou vlastnou cestou so zaviazanými očami, a keď sa im nedarí, potom za to môže celé ich okolie. Zmarení ľudia, súci na poľutovanie, ale nie na opovrhnutie!

Možno aj vy máte takého príbuzného, alebo známeho, ktorého život vyšiel na zmar. Prosím, nezavrhujte ho od seba! Možno práve vy budete tým záchranným lanom, ktoré mu môže Pán Boh hodiť. Ten jediný príklad, ktorý môže zastaviť jeho pád.

Pán Boh stvoril človeka pre šťastie. Tým, že sme sa vzbúrili proti Bohu a žijeme hriešny život, sme premenili tak svoj život, ako aj životy iných na tragédiu. Ježiš Kristus ale svojim životom a svojou smrťou premostil priepasť smrti. Otvoril cestu do večnosti pre všetkých. Pre každého človeka. Ale cez most vykúpenia do večnosti sa dostávajú len tí, ktorí úplne prijímajú tak Jeho, ako aj Jeho evanjelium. Ježiš je veľký záchranca ľudí! Záchranca ľudí, ktorí vyšli na zmar! Pomocou svojho Ducha Svätého z nás vytvorí iných ľudí. Nových ľudí. Chladný, sebecký, materiálny a neveriaci človek sa stáva nesebecký, príjemný, usilovný a poctivý. Ježiš dúfa, že sa ľudia zmenia. Preto prišiel na zem, preto tu žil a mrel. On je schopný zmarených ľudí pretvoriť v dielni Ducha Svätého na užitočných členov rodiny a spoločnosti.

Turci z unesených detí dokázali vychovať dobrých janičiarov a dobrých moslimov. Aj Ježiš vychovával svojich dvanásť učeníkov tri a pol roka. Predstavil im, čo dokáže Jeho milosť. Človek môže získať vynikajúce schopnosti a vlastnosti, keď sa spolčí so svojim Bohom. Ale mnohí ostanú len tým, čím boli aj pred tým. V našom svete veľa ľudí je na zmar. Pri tom Boží cieľ pre všetkých ľudí je oveľa väčší, ako si to len vieme predstaviť. Cieľom tej pravej výchovy je: vykúpenie. Niektorí ľudia rastú, ako dub, iní sa rozvetvia a skrpatejú, ostanú malí, ako šípkoví ker. Svoju nádej môžeme opierať o Božiu ošetrovaciu schopnosť. My zahodíme zhnité jablko, ale Boh nezahodí mravne zhnitého človeka. On ešte dokáže zmarených ľudí pretvoriť na užitočných! On vie, ako treba liečiť telesne aj duchovne skazených ľudí. Prorok Izaiáš v 1:18 hovorí: „Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“ A apoštol Pavol píše: Keď niekto je v Kristovi, je novým stvorením.

Bol studený, mrazivý deň v Londýne. Po moste cez Temže prefukoval studený severný vietor. Po cestičke prichádzal jeden slepý muž oblečený do handier. Skrehnutými prstami sa snažil hrať na svojich ošúchaných husliach. Nádejal sa, že sa otvoria okná, a do jeho klobúka padne zopár drobných. Ale srieňové okná ostali zatvorené.

Vtedy okolo neho prechádzali dvaja dobre oblečení páni. Videli snaženie slepého človeka, preto podišli k nemu, a oslovili ho:

My sme len obyčajní ľudia, ale keď sa v rukách majstra Ježiša struny našej duše rozozvučia, z nášho života bude prúdiť prekrásna, harmonická melódia. Položme preto svoje ošúchané husle, svoje zlomené srdcia, a celý náš život do rúk veľkého Majstra a celé naše bytie sa úplne zmení!